Slniečko, mesiaček, nezapadaj ešče,lebo je mój milý na dalekéj ceste...
Išiel mi kupovat cipky na rukáfce...
Čo vlastne vieme o pôvode našej cipky? V literatúre sa uvádza ako krajnanská, po novom krajnianska – to je dobré akurát na dolámanie jazyka. Z Čiech spolu s čipkou prišlo aj jej pomenovanie – vláčková.
Jej pôvod siaha do Belgicka – Flanderska, čo bolo jedno z centier európskej paličkovanej čipky. Ako odtiaľ trafila na Brezovú a do celého podbradliansko–podjavorinského kraja? Postarala sa o to Mária Terézia, ktorá v roku 1767 zakázala dovoz cudzích (španielskych a talianskych) čipiek. Belgických sa to netýkalo, lebo územie dnešného Belgicka – Flandersko - bolo pod správou Viedne. Odtiaľ sa vláčková čipka dostala do českého Vamberka, odkiaľ sa dve paličkárky vybrali v roku 1897 do Krajného, kde sa usadili, živili sa „pletením“ čipiek a od nich sa to naučili miestne ženy. Takto sa táto technika rozšírila do okolitých kopaníc. Zaujímavé je, že priamo na Brezovej sa nepaličkovalo. Ale v Priepasnom, Štverníku, na Košariskách si roľnícke ženy takýmto spôsobom aj privyrábali.
Kto boli tie dve české paličkárky, nevedno. V Muzeu krajky ve Vamberku mi našli záznam o ich odchode na Slovensko, ale nie sú tam ani mená, ani dôvod. Podľa výskumu Emy Markovej, ktorá vydala knihu Slovenské čipky, sa ani v Krajnom o nich nič bližšie nezachovalo. Možno to boli evanjeličky, lebo v kraji, odkiaľ prišli, bolo dosť evanjelikov, ktorí mali kontakty na Slovensko.
Toľko ľudí z Krajného žije na Brezovej, naozaj sa v pamäti starých ľudí nedochovala nejaká spomienka? Veď vtedy sa ľudia len tak nesťahovali z miesta na miesto. A ešte k tomu ženy a z takej diaľky. Kto by nám vedel pomôcť? Kto by mal možnosť spýtať sa starých pamätníkov v Krajnom a okolí, či si na niečo nespomenú?
Akékoľvek informácie radi preberú členovia redakčnej rady nášho časopisu, na MsÚ p. Málková, p. Ušiaková, v knižnici, v mestskom kultúrnom stredisku, v ZŠ p. uč. Rechtorisová, v ZUŠ, autorka článku pri náhodnom stretnutí...
Jela Juríčková
