Kalendárium

• HALABRÍN, Štefan – obchodník, národovec (nar. 5. 3. 1871 na Brezovej, zomrel 24. 12. 1937 na Brezovej – 70.  výr. úmrtia). Pochádzal z evanjelickej garbiarskej a národnouvedomelej rodiny. Za jeho národné cítenie a povedomie ho maďarská vrchnosť považovala za vlastizradcu a pansláva. Po vychodení brezovskej evanjelickej  ľudovej  školy odišiel roku 1884 do Viedne, kde dostal u Pavla Hopfnera miesto učňa –čašníka. Trojročný pobyt vo Viedni vymenil za ďalšie učňovské roky na rodičovskom majetku, vyučil sa za garbiara, opäť sa vracia do Viedne, kde získal miesto vrchného. Roku 1895 sa vrátil na Brezovú a začal prevádzkovať krčmu, ktorú viedol spolu s obchodom až do roku 1908, vtedy mu uhorské úrady odobrali licenciu na čapovanie piva a liehovín, lebo vo voľbách do parlamentu podporoval slovenského kandidáta. Svoju národnouvedomelú činnosť prejavoval Š.  Halabrín podporovaním národného a cirkevného školstva, bol jedným zo zakladajúcich členov Slovenskej muzeálnej spoločnosti v Turčianskom Sv. Martine.
• JURKOVIČ, Dušan – architekt (nar. 23. 8. 1868 na Turej Lúke, zomrel 21. 12. 1947 v Bratislave – 60.  výr. úmrtia). Od roku 1878 navštevoval meštiansku školu v Šoproni, v rokoch 1884-1888 študoval na Priemyselnej škole stavebnej vo Viedni. Prvé praktické roky si odslúžil v Martine u staviteľa B. Bullu a u M. Urbánka vo Vsetíne a v Brne. Po vzniku Československej republiky pracoval D. Jurkovič ako vládny komisár pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Prvým jeho dielom na Slovensku bol Spolkový dom v Skalici (1904-1905), zúčastnil sa aj rekonštrukcie hradov a zámkov ( Bratislavský hrad,  Zvolenský zámok). Najvýraznejšie sa presadil v návrhoch na pomníky, pamätníky a cintoríny. V západnej Haliči vytvoril okolo tridsať cintorínov, ktoré osadil do prírody v blízkosti bojísk. Po návrate na Slovensko roku 1918 sa stal v oblasti architektúry vedúcou osobnosťou. Roku 1920 zasiahol i do sféry architektúry Bratislavy. D. Jurkovič navrhol aj pamätníky významných osobností, napr. Jána Kollára, P. O. Hviezdoslava, S. Hurbana Vajanského... Jeho najslávnejším a najvýznamnejším dielom je Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Výstavbu bradlianskej Mohyly pripravoval D. Jurkovič v rokoch 1919-1926 a budoval ju do roku 1928. Uplatnil tu cit a zmysel pre krajinné prostredie, materiál a monumentálnu formu. Mohyla patrí k najkrajším pamätníkom v strednej Európe. D. Jurkovič sa venoval aj bytovej výstavbe, predovšetkým v Bratislave a v Martine. Svoje poznatky a skúsenosti Jurkovič aj publikoval.
• MITOŠÉNI (MITOŠINKA), Juraj – katolícky farár (nar. 16. 12. 1817 – 190.  výr.  nar., zomrel 23. 3. 1858 v Ostrove). Vyštudoval teológiu v Mariánskom seminári roku 1841 a v roku 1842 v presbyterskom inštitúte v Ostrihome, v tom istom roku bol ordinovaný za kaplána v Moravanke. Pôsobil v Skalici, vo Vrbovom, odkiaľ prišiel ako správca fary 18. 6. 1852 na Brezovú.
• ORÍŠEK, Martin – legionár, učiteľ, publicista (nar. 19. 12. 1887 v Čáčove – 120.  výr.  nar., zomrel 17. 5. 1966 v Martine). Po absolvovaní Učiteľského ústavu v Šoproni roku 1908 nastúpil ako učiteľ na Brezovú, kde zostal do roku 1927. Potom pracoval ako školský inšpektor v Martine, Košiciach a v Gelnici. Od roku 1940 žil na odpočinku v Martine. Martin Oríšek bol aj československým legionárom, aktívne pracoval pri vzniku československých légií v Rusku. Na Brezovej sa venoval i  ľudovovýchovnej a osvetovej práci, režíroval divadlo a viedol spevokol. Publicisticky sa venoval najmä školskej a detskej problematike, prekladal z nemčiny a maďarčiny. Prispieval do periodík Zornička, Domácnosť a škola, Národná škola slovenská, Služba.

                                                                                                  Spracovala: A. Fedorová