Kalendárium

Júl:
HALABRÍNOVÁ – TVAROŽKOVÁ, Oľga – učiteľka (nar. 18. 7. 1909 na Brezovej – 100. výr. nar., zomrela 7. 5 .1999 v Bratislave). Patrila medzi slovenskú ženskú inteligenciu, ktorá sa začala tvoriť v širšom meradle po vzniku Československej republiky. Bližšie informácie o O. Halabrínovej – Tvarožkovej sme uverejnili v Novinkách spod Bradla č. 4, r. 2009, s. 11.

KRUTÝ, Štefan (mladší) – bankový úradník (nar. 17. 8. 1898 na Brezovej, zomrel v júli 1974 vo Zvolene – 35. výr. úmrtia). Po skončení brezovskej ľudovej školy pokračoval na meštianke v Modre a na dvojročnej Obchodnej škole v Mělníku, ktorú r. 1917 skončil, povinne narukoval do rakúsko-uhorskej armády. Vznik Československej republiky privítal s nadšením. Po porážke Kuhnových boľševikov z Maďarska začal pracovať ako bankový úradník, najprv v Ružomberku, potom v Bratislave. Roku 1928 sa stal riaditeľom Tatrabanky vo Zvolene. Rozbitie Československej republiky roku 1939 niesol Š. Krutý ml. ťažko. Keďže jeho manželka bola českej národnosti, riaditeľské miesto musel opustiť. Preradili ho na malú filiálku do Senice. Po vojne ho preložili do centrály Tatrabanky v Bratislave, ale na vlastnú žiadosť prešiel na riaditeľskú funkciu banky opäť do Zvolena. Ďalší totalitný režim zasiahol do jeho života – komunizmus. Po komunistickom prevrate roku 1948 ho z funkcie riaditeľa zosadili. Nasledovala postupná pracovná degradácia, preraďovanie na podradné práce až po pivničný sklad, kde bol uložený archív banky. V archíve banky ostal pracovať až do odchodu na dôchodok.
ŠTEFÁNIK, Svetozár – gynekológ (nar. 25. 7. 1899 na Brezovej – 110. výr. nar., zomrel 5. 5. 1989 v Bratislave). Vyštudoval evanjelické gymnázium v Bratislave a Lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po skončení štúdia roku 1924 pracoval ako sekundárny lekár. Roku 1926 získal titul MUDr. a až do roku 1936 pracoval ako klinický asistent. Vtedy sa stal docentom, roku 1943 mimoriadnym a r. 1946 riadnym univerzitným profesorom. V medzivojnovom období absolvoval niekoľko študijných pobytov v Nemecku, ZSSR, Švédsku a v Taliansku. S. Štefánik patril medzi najväčšie osobnosti gynekológie na Slovensku. Celý svoj aktívny život pôsobil na bratislavskej Gynekologicko-pôrodníckej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, posledných 25 rokov ako prednosta. Roku 1969 bol vyznamenaný Radom práce a roku 1979 mu udelili Zlatú medailu UK.
TVAROŽEK, Ján – legionár, likérnik (nar. 25. 7. 1889 na Brezovej – 120. výr. nar., zomrel 7. 4. 1972 v Bratislave). Po skončení brezovskej ľudovej školy pokračoval dva roky na reálke v Pešti a dva roky v Bratislave. Ako Slovák odchovaný národnouvedomelým brezovským prostredím bol označený za pansláva a ďalšie štúdium mu maďarská vrchnosť nepovolila. Ešte absolvoval obchodný kurz. Po vypuknutí vojny musel J. Tvarožek narukovať do rakúsko-uhorskej armády. Narukoval r. 1914, v decembri sa dostal do ruského zajatia a celé tri roky pracoval na Murmanskej dráhe. Roku 1917 sa stal legionárom. Ako slovenský dobrovoľník vstúpil do tvoriacej sa „ruskej“ československej légie a pridelili ho do 7. pluku Tatranského do Berezan. Tam absolvoval roku 1919 dôstojnícku školu a opäť ho prevelili v hodnosti podporučíka k 12. streleckému pluku M. R. Štefánika. Získal hodnosť kapitána. Do Československa sa vrátil roku 1921. Po príchode do vlasti sa venoval podnikateľskej činnosti. V Šenkviciach dokončil výstavbu parného mlyna a obnovil Bratislavskú družstevnú pálenicu a likérku. Prijatie prezidentských znárodňovacích dekrétov roku 1945 pre podnik J. Tvarožka bol podnikateľskou pohromou, jeho podnik bol znárodnený. Komunistom sa ho však nepodarilo zlomiť, naďalej sa venoval likérnictvu, najmä literárne. Bol aktívnym členom i v mnohých spoločenských organizáciách, napr. v Matici slovenskej, v Spolku slovenských spisovateľov, v Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Finančne podporoval mladých slovenských umelcov, spisovateľov a maliarov. Počas druhej svetovej vojny (1943) ho gestapo zatklo a väznilo za to, že pomáhal partizánom. Po februári 1948 bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu. V obrodnom procese rokov 1967-1968 zorganizoval slovenských legionárov, založil Združenie legionárov na Slovensku, organizoval ich zájazdy na Bradlo.

August:
BRAXATORIS, Martin Miloš – evanjelický farár, spisovateľ a prekladateľ (pseudonym: Gnom, Martin Sládkovičov, Ondrejovič, Strýčko Martin, nar. 2. 5. 1863 v Banskej Bystrici-Radvani, zomrel 26. 8. 1934 v Senici – 75. výr. úmrtia). Bol synom Andreja Sládkoviča a Antónie Júlie, rod. Sekovičovej. Vyštudoval teológiu v Bratislave. Ako väčšina evanjelických kňazov aj on pokračoval v štúdiu teológie v Rostocku a v Lipsku. Ako kaplán pôsobil u Andreja Seberíniho, vynikajúceho národovca medzi krajanmi v Nadlaku, potom u Fridricha Baltika v Liptovskom Sv. Mikuláši, ako kaplán krátko pobudol i na Brezovej u Jána Pravoslava Lešku. Od roku 1892 pôsobil ako evanjelický farár v Senici. Tu pracoval aj ako seniorálny notár a pokladník. M. M. Braxatoris bol činný aj literárne, v poézii však ostal pod vplyvom P. O. Hviezdoslava a náboženského didaktizmu. Pracoval aj ako prekladateľ najmä z ruskej, nemeckej a maďarskej literatúry.
LEŠKA, Ján Pravoslav – evanjelický farár, národný buditeľ (pseudonym: Bohoporučený, nar. 7. 5. 1831 vo Vrbovciach, zomrel 5. 8. 1909 v Bzinciach – 100. výr. úmrtia). Vyštudoval teológiu, za farára ho vysvätil dôstojný pán Ján Chalupka 27. apríla 1855 v Brezne. Od augusta 1855 ho zvolili za farára na Bukovec, potom od r. 1860 pôsobil v Horných Bzinciach. Na Brezovú prišiel v roku 1881 a tu pôsobil do 3. apríla 1909. Veľa pracoval aj literárne, ale väčšina jeho prác ostala v rukopise. Prispieval aj do Slovenských pohľadov, Siona, Sokola, Pešťbudínskych vedomostí, Národných novín. Na cirkevných zhromaždeniach neohrozene obhajoval slovenský národ. Svojím širokým rozhľadom si získal veľkú úctu a vážnosť medzi evanjelickými kňazmi nitrianskeho seniorátu. V rokoch 1879-1880 bol nitrianskym konseniorom a v rokoch 1881-1894 seniorom. Máloktorý slovenský vzdelanec vedel tak vzdorovať nástrahám cirkevnej vrchnosti a preto nie je prekvapujúce, že si ho Svetozár Hurban Vajanský v knihe Koreň a výhonky zvolil za vzor sympatickej postavy Lipovského. Okrem básní v duchu ľudových piesní sa venoval aj prekladateľskej činnosti. Patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti svojej doby v okolí Brezovej predovšetkým pre aktivitu za udržanie národného ducha a života.
PETRUCHA, Ján – muzikant, primáš (nar. 6. 8. 1904 v Priepasnom pri Brezovej – 105. výr. nar., zomrel 31. 3. 1985 v Priepasnom). Patril medzi najvýraznejšie osobnosti brezovskej hudobnej kultúry. Narodil sa v roľníckej rodine, hudobný sluch i cit zdedil po starom otcovi, ktorý bol tiež známym muzikantom. Charakteristickým znakom jeho muziky bola rytmickosť a „cifrovanie“, pestrosť a široký repertoár piesní. Keď vznikol folklórny súbor Brezová, stál pri zrode jeho muziky. Dlhoročné pôsobenie vo funkcii primáša dokumentovalo nielen Petruchovu nekonečnú oddanosť hudbe, ale aj cit pre tanečný rytmus. S folklórnym súborom precestoval celú Európu a severnú Afriku. Jeho ľudová hudba bola mnohé desaťročia súčasťou folklórnych festivalov v Strážnici, Východnej, Myjave, Nitre a inde. O vysokej profesionálnej úrovni Petruchu a jeho kapely svedčia nahrávky v Československom rozhlase, Československej televízii a vo filmoch s regionálnou etnografickou tematikou, napr. Sváko Ragan z Brezovej, Jedenáste prikázanie, Bičianka z Doliny.

Spracovala: A. Fedorová

Súvisiace články:
Kalendárium (23.12.2009)
Kalendárium (06.11.2009)
Kalendárium (20.10.2009)
Kalendárium (18.09.2009)
Kalendárium (20.06.2009)
Kalendárium (06.05.2009)
Kalendárium (22.04.2009)
Kalendárium (17.03.2009)
Kalendárium (22.02.2009)
Kalendárium (19.12.2008)
Kalendárium (16.11.2008)
Kalendárium (17.10.2008)
Kalendárium (18.09.2008)
Kalendárium (13.08.2008)
Kalendárium (15.07.2008)
kalendárium (15.06.2008)
Kalendárium (17.05.2008)
Kalendárium (18.04.2008)
KALENDÁRIUM (15.03.2008)
Kalendárium (14.02.2008)
Kalendárium (21.12.2007)
KALENDÁRIUM (15.11.2007)
KALENDÁRIUM - október (12.10.2007)
KALENDÁRIUM - august (14.08.2007)
Kalendárium - jún (24.07.2007)
Kalendárium - júl (21.07.2007)