2008_03(marec)

Od povestí k rozprávkam

V období Pavla Dobšinského sa pojmy rozprávka a povesť veľmi nerozlišovali, sám svoju zbierku prozaickej ľudovej slovesnosti, v ktorej prevažovali práve rozprávky, nazval, ako si iste všetci dobre zo školských čias spomínate, Prostonárodné slovenské povesti. Dnes piatačik pohotovo dokáže rozlíšiť rozprávku od povesti, patrí to k základnému učivu na hodinách literatúry. Texty si nielen čítame, rozoberáme a reprodukujeme svojimi slovami, ale aj prednášame. Tí najlepší potom našu školu reprezentujú na okresnom kole. Súťaž Šaliansky Maťko je zameraná

na prednes povestí. Tento rok získali 2. miesto N. Kubovčiaková zo 4. ročníka a B. Bekešová zo 7. ročníka, 3. miesto E. Šarudiová z 5. ročníka. Keďže sú u detí predsa len obľúbenejšie rozprávky, žiaci ich dokážu predniesť (v okresnom kole Rozprávkové vretienko sa zúčastnili M. Dutková zo 4. ročníka a P. Gavurníková zo 7. ročníka), ba aj sami vytvoriť. Na hodine lieteratúry v prepojení s počítačovým krúžkom ich v tomto snažení usmerňovala pani učiteľka Anna Hrubá. Cieľom bolo predovšetkým mravné poslanie, ktoré z rozprávok vždy sála, vtlačiť do detského podvedomia, aby sa im stalo neodškriepiteľne prirodzeným aj v reálnom živote.

J. Reptová


Žiacka práca č. 1
O Martinovi a kráľovi, ktorý stratil pamäť

Kde bolo, tam bolo, kde sa voda sypala a piesok sa lial, žil kráľ, ktorý stratil pamäť. Nikto nevedel z čoho, pretože kráľovi sa nikdy nič také vážne nestalo. V ďalekom kraji existovala víla Čoka, ktorá mala zázračnú vodu. Tá voda vyliečila všetko. Lenže získať ju nebolo ľahké. Ten, kto ju chcel získať, musel prejsť sedem dolín, sedem hôr, preplávať päť morí a doniesť upečený jahodový koláč. Kráľov radca zvolal všetkých rytierov a povedal:,,Ten z vás, čo prinesie kráľovi od víly Čoky zázračnú vodu, dostane princeznú Alžbetu za ženu a pol kráľovstva k tomu.“
Veľa statných rytierov sa na cestu odhodlalo, ale nikto z nich sa viac nevrátil. Keď kráľ s radcom videli, že sa rytieri nevracajú, hľadali po dedine nejakých šikovných chlapcov. V dedine žil jeden chlapec menom Martin, ktorý bol veľmi šikovný. Pristavili sa práve pri jeho dome a niečo si šepkali. O chvíľku radca povie:
,,Dobrý deň, mládenec, nechcel by si dostať kráľovu dcéru za ženu a pol kráľovstva k tomu?“
,,Chcel, čoby nie. A čo mám spraviť, aby som to získal?“ pýta sa Martin.
„Treba sa vydať na dlhú cestu,“ odpovie radca. Kráľ s radcom všetko Martinovi vysvetlili a on súhlasil.
Na druhý deň sa teda Martin vydal na cestu. Prešiel sedem dolín, sedem hôr a preplával štyri moria. Keď sa dostal do polovičky posledného mora, zbadal žraloka. Zľakol sa, že nastal problém. Lenže Martin sa bol na cestu dobre pripravil: upiekol si totiž dva koláče.
Keď ho žralok chcel už-už zožrať, Martin mu jeden hodil a rýchlo plával preč.
Keď sa dostal k víle Čoke, dal jej druhý koláč, jahodový. A ona mu dala za odmenu zázračnú vodu.
Vrátil sa domov a dal zázračnú vodu kráľovi. Tá mu hneď vrátila pamäť. Nadšený kráľ sa Martinovi pekne poďakoval a naozaj mu dal princeznú Alžbetku za ženu a pol kráľovstva k tomu.
Onedlho bola svadba, kde sa zišli všetci dedinčania, aby mladomanželom zablahoželali.

Veronika Galanská, 7. ročník

Žiacka práca č. 2
Cukríkové kráľovstvo

Kde bolo, tam bolo, za piatimi horami a piatimi dolami bolo raz jedno Cukrové kráľovstvo. V tom kráľovstve žila veľmi pekná princezná. Jedného dňa prišiel do kráľovstva drak, ktorý zobral princeznú a ukryl ju v jaskyni, kde ju strážil a väznil.
V kráľovstve, ale v inom kraji, žil aj princ Jozef, ktorý sa, zhodou okolností práve na desiate výročie jej uväznenia, rozhodol, že pôjde do sveta hľadať zakliate princezné. Tri dni a tri noci šiel bez prestávky, až dorazil do Cukrového kráľovstva.
Hneď, ako zbadal prvý domček z cukru, utekal k nemu a zaklopal na cukrové dvere. Po chvíli sa ozval podivný hlas:
„Kto je?“
,,Tu je princ Jozef z Cukríkového kráľovstva,“ odvetil princ.
Dvere sa trošku pootvorili a spoza nich vykukla hlava škaredej zubatej stareny. Ale princ sa nedal odradiť prvým dojmom.
,,Dobrý deň, neviete náhodou, či sa tu v okolí nenachádza dáka zakliata princezná?“ spýtal sa.
,,Tu žiadnu zakliatu princeznú nenájdeš,“ odpovedala starena. Už-už išla zabuchnúť dvere, no princ jej v tom zabránil a hovorí:
,,Vôbec žiadna? Aspoň jedna tu musí byť. Veď toto je naše Cukrové kráľovstvo, kde žije najkrajšia princezná všetkých čias. Alebo nie?“
,,Áno, to je,“ povedala. ,,Už som si spomenula, jedna tu predsa len je, alebo aspoň by mala byť. Vraví sa však, že pred desiatimi rokmi prišiel drak a odniesol ju do jaskyne. Nikto však nevie, či ešte žije.“
,,Pôjdem sa tam pozrieť,“ povedal princ Jozef.
„ A ešte niečo. Kde sa nachádza tá jaskyňa?“
,,Tam za tamtým kopcom.“
Princ neváhal, nasadol na svojho koňa, pekne poďakoval a odcválal preč, smerom k jaskyni. Keď ju zazrel, ohromený si povzdychol: ,,Páni, tá jaskyňa je snáď väčšia ako celé naše kráľovstvo!“
Takmer si to rozmyslel. No potom si spomenul, že otec mu hovorieval, že tu žije nielen tá najkrajšia, ale aj najlepšia princezná na svete. Po chvíli teda vošiel dnu.
Najprv nič nevidel, taká tam bola tma. Zapískal teda na svojho koňa, ktorý okamžite pribehol. Princ si z vaku na sedle vytiahol fakľu a zapálil ju. Potom vytasil meč a išiel ďalej.
Všimol si, že na stenách sú akési podivné kresby. Chcel si ich pozrieť, no vtom niečo započul. Znelo to, ako keby zareval lev. Čo lev – bolo to desaťkrát silnejšie.
Náhle šľahol pred neho obrovský plameň, len tak-tak sa stihol skryť za kameň. To drak otvoril papuľu a strašidelne zaznelo:
,,Čo tu chceš?!“
,,Idem si po princeznú.“
„Cha-cha-cha!“ zarehotal sa drak.
A to bol okamih, keď nastala princova chvíľa: pohotovo mu do rozďavenej papule pichol. A bolo.
Nastalo ticho. O chvíľu pribehla natešená princezná a objala princa. Potom mali svadbu a žili šťastne až do samej smrti, a možno aj potom.

Patrik Klein, 7. ročník

Žiacka práca č. 3
Rozprávka o priateľstve

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, za siedmimi dolami žil v malej chalúpke jeden švárny šuhaj Ondrej. Býval so svojím otcom a psíkom menom Pastier.
Každý deň chodieval Ondrej na pastvy aj s Pastierom. Mali dvanásť oviec a jedného barana. Na druhom konci dediny bývala v bohatom, veľkom dome taktiež krásna, ale ináč vychovaná Alžbetka. Celý deň presedela a okolo nej behalo služobníctvo, ako ona pískala, nikto ju nemal rád.
Raz, keď už Ondrej nemal doma zásoby jedla a zavčas rána išiel dolu do dediny na nákup, prechádzal okolo domu, kde bývala Alžbetka. Pristavil sa pri fontáne, aby sa osviežil. Alžbetka sedela pri okne a čakala na raňajky. Vtom zazrela Ondreja a oči sa jej rozžiarili, ako nikdy pred tým.
,,Dobrý deň, pán domáci,“ pozdravil Ondrej, ale Alžbetka si myslela, že pozdrav bol venovaný jej a zo zadného okna sa ozvalo:
,,Dobrý deň, krásny šuhaj.“
Ondrej sa začervenal a pocítil niečo zvláštne, priblížil sa k živému plotu, ktorý lemoval celú záhradu a povedal:
,,Čo robí taká krásna dievčina v dome za takéhoto počasia?“
„A čo by som mala podľa vás robiť?“ odvrkla.
,,Trhať v záhradke kvety, starať sa o zvieratká...“
,,A čo som ja nejaký pastier, aby som sa starala o zver, a navyše vonku svieti slnko, mohla by som sa spáliť!“
Ondrej sa cítil urazene, sklonil hlavu a bez slova odišiel.
,,Hej, chlapče počkaj, ja som to tak nemyslela!“ kričala za ním, ale darmo.
O niekoľko dní, keď Ondrej prechádzal okolo Alžbetkinho domu, dá sa povedať, že naplánovane, pretože od ich prvého stretnutia na Alžbetku stále myslel, nie preto, čo mu povedala, ale preto, čo k nej cítil, Alžbetka, ako vždy sedela pri okne a myslela na cudzinca, ktorému tak veľmi ublížila.
Zazrela ho, keď prechádzal okolo a zakričala na neho:
,,Kam si sa vybral?“
,,Vraciam sa domov, nechceš ísť so mnou, predstavím ti moje zvieratká.“
,,S radosťou,“ usmiala sa Alžbetka.
Keď prišli do chalúpky a Alžbetka uvidela tú krásnu prírodu a psíka Pastiera, ktorý pobehoval okolo pasúcich sa oviec, hneď sa ospravedlnila Ondrejovi za to, čo mu povedala minule.
A odvtedy boli Ondrej a Alžbetka veľmi dobrí priatelia. A možno sa aj ona pribrala postupne do nejakej roboty.

Barbora Bekešová, 7. ročník



Súvisiace články:
Pozerajte našimi očami (23.12.2009)
Naše rozprávkovo (23.12.2009)
MVP aj v ZŠ Brezová pod Bradlom (06.11.2009)
Obzrime sa za šk. rokom 2008/09 (18.09.2009)
Prvýkrát pod novým vedením (18.09.2009)
Cena Spoločnosti M. R. Štefánika putovala na ZŠ Brezová (20.06.2009)
Rozvíjame talent a tvorivosť (20.06.2009)
Brezovské atletické hry (20.06.2009)
Zápis budúcich prváčikov (22.02.2009)
Zaostrené na správanie (22.02.2009)
Predškoláci u prvákov (22.02.2009)
Slepá ulica... alebo stop závislostiam (20.12.2008)
Voda je náš kamarát (19.12.2008)
Literárne tvorivé dielne v základnej škole (16.11.2008)
Ocenenie interpretácie našich ôsmakov (17.10.2008)
Deň eura v základnej škole (17.10.2008)
Od septembra bez mobilov (18.09.2008)
Školské povinnosti a ranné vstávanie v plnom prúde (18.09.2008)
Prváci a piataci podľa nového Štátneho vzdelávacieho programu (18.09.2008)
Ukončenie školského roka (16.07.2008)
Široko-ďaleko jediní (15.06.2008)
Čestné uznanie žiakom VII. A od Ministerstva školstva SR (15.06.2008)
Dvestotisíc pre ZŠ prekážkovým behom (15.06.2008)
Poďakovanie (15.06.2008)
Budú z nás novinári (15.06.2008)
Poďakovanie (17.05.2008)
Nie je tabuľa ako tabuľa (18.04.2008)
Sympózium nádejných lekárov (18.04.2008)
Zápis do 1. ročníka základnej školy pre školský rok 2008/2009 (14.02.2008)
Super návšteva z Očovej (14.02.2008)
Stretnutie generácií (14.02.2008)
Už sa vody nebojíme (14.02.2008)
Kresbou proti diskriminácii (21.12.2007)
Vodníci aj na brezovských vodných hladinách (21.12.2007)
Vysypané z aktovky ZŠ (21.12.2007)
Bezplatné jazykové kurzy v základnej škole (15.11.2007)
Strašiškola (15.11.2007)
Októbrové súvislosti (z literárnej tvorby žiakov) (12.10.2007)
Fantastická atletická jeseň (12.10.2007)
Fantastická atletická jeseň (doplnenie) (12.10.2007)
Začali sme exkurziou u južných susedov (13.09.2007)
Vo vynovených priestoroch (13.09.2007)
Maľovali sme priamo na jarmoku (13.09.2007)
Zo školy do regiónu, z regiónu od školy (pokračovanie) (13.08.2007)
Vysypané z aktovky prvostupniarov (23.07.2007)
Zo školy do regiónu, z regiónu do školy (23.07.2007)
Takto sa učíme (23.07.2007)
Stretávka po 40-tich rokoch (23.07.2007)
| Zverejnil: Matúš Valihora | Vydané dňa 18. 04. 2008 | 3162 x prečítané | Počet komentárov: 0 | Pridať komentár | Informačný e-mailVytlačiť článok
Čitatelia

Užívateľské meno:

Heslo:




Registrácia nového čitateľa!

Vyhľadávanie

Vyhľadať text



Rozšírené vyhľadávanie
<<  September  >>
PoUtStŠtPiSoNe
       1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30       

www stránky mesta Novinky spod Bradla - internetová podoba mesačníka mesta Brezová pod Bradlom
Vydáva MsÚ Brezová pod Bradlom. Redakcia: MsÚ, Nám. M. R. Štefánika 1, 906 13 Brezová pod Bradlom, e-mail: mesto@brezova.sk. Redakčná rada: A. Fedorová, J. Kazičková, T. Malková, J. Reptová. Zodpovedná redaktorka: G. Plačková, tel.: +421 915 878 004. Redakcia si vyhradzuje právo príspevky skrátiť, redakčne upraviť, neuverejniť. Zodpovednosť za obsah písomných a fotografických materiálov nesú autori. Vydavateľ nezaručuje pravdivosť informácií obsiahutých v platenej inzercii. Evidenčné číslo periodickej tlače: EV 2892/09. Uzávierka posledný deň v každom mesiaci.
Táto web stránka bola vytvorená prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku. Názvy programových produktov, firiem a pod., použité na tejto stránke, môžu byť ochrannými známkami príslušných vlastníkov.

Web site powered by phpRS PHP Scripting Language MySQL Apache Web Server